116m Blue Hole pre "More pod horou Sinaj"

Veľa času som venoval tomu, aby som sa pripravil na tento druh potápania. Najskôr bola mojou motiváciou Katka Linczényiová a jej zámer vytvoriť svetový rekord vo freedivingu, keď sa plánovala ponoriť na nádych do hĺbky 105 metrov v kategórii konštantná váha. Musel som sa pripraviť na to, že budem kamera na dne a aj keď sme napokon do filmu „Na dno“ tých stopäť metrov nedostali, vznikol krásny dokument.

Teraz mám pred sebou dokončenie filmu „More pod horou Sinaj“ a práve kvôli tomu som si opäť naplánoval dno Blue Hole. Mal by som tu urobiť aspoň štyri ponory a toto je druhý z nich. Čaká ma stretnutie s Barbarou. Klesám pozdĺž steny, v štyridsiatke sa končí mútna voda, skalená silným vetrom a vlnami, ktoré komplikovali začiatok ponoru. Predo mnou už presvitajú obrysy mohutnej Arch. Ako padám popred túto monumentálnu bránu, tak filmujem, no mám málo času, pretože aspoň na deviatu minútu chcem byť pri Barbare. Z predchádzajúceho ponoru mám zafixované, že leží v 116 metroch, čo sa napokon ukáže ako veľký omyl a mágia dusíka. Držím sa tak, aby som mal po ľavej ruke stenu a snažím sa padnúť na piesok čo najďalej. Aj tak musím spomaliť, aby som urobil aspoň jeden záber z pohľadu nad seba, na Arch, ktorá sa teraz týči do výšky takmer 50 metrov nado mnou. Sto, stodesať, už by som ju mal vidieť. Predo mnou je však iba piesok a zhruba v sto šestnástich metroch vidím ďalší zlom. Snáď bude pod ním. Nepamätám si presne, ako to bolo, mám iba zafixované, že v tejto hĺbke som sa otočil doľava a ona tam bola. Plávam teda ku zlomu, ale ani za ním nič nie je.

„Predsa tu musí byť.“ Otáčam sa a až keď sa otočím úplne, tak ju uvidím. Je dobrých šesť metrov nado mnou, leží na piesku pod malou skalou. Nezameniteľným znakom je zrejme vydýchaná hliníkova fľaša, ktorá je uvoľnená a vznáša sa na hadici nad ňou. Tak to som musel byť dobre opojený dusíkom, keď som tu bol prvý krát! Stúpam ku nej a mám taký zvláštny pocit. Toto dievča ma púta k sebe už mnoho rokov. Vlastne od mojej prvej návštevy Dahabu v roku 1999. Bola pre mňa v nedosiahnuteľnej a nepredstaviteľnej hĺbke. Teraz som tu pri nej a na jednej strane mi je nesmierne ľúto, že jej život vyhasol tak skoro, a za tak dramatických okolností, no na druhej strane je obklopená tým, čo tak veľmi milujem. Až jej závidím, aké má úžasné miesto posledného odpočinku. Jej príbeh je už súčasťou a symbolom temnej stránky Blue Hole. Údaje sa síce rôznia, ale zahynuli tu stovky potápačov, ktorí buď precenili svoje sily, alebo mali proste smolu a doplatili na zlyhanie techniky. Neviem si predstaviť, že by som dokončil "More pod horou Sinaj" bez nej. Jej osud zahŕňa v sebe hneď niekoľko aspektov súčasného potápania. Ale o tom až vo filme.

Samozrejme, toto všetko mi vŕta v hlave až teraz pri písaní. Vo vode bolo všetko inak. Čas sa mi rýchlo minul a ja som musel zahájiť výstup. Kdesi nado mnou ma v 60 metroch čaká môj support, Zak s Bohušom a Mišou a potom ešte 90 minút dekompresie.

Pozrite si video na FB Pozicana planeta

Text: Jaroslav Blaško, Videofoto: J. Blaško, Bohuš Čalkovský

 

© 2011-2018 dive2000.eu - všetky práva vyhradené.