Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bola na konferencii OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala 3.-14.júna 1992 v Rio de Janeiro, prijatá deklarácia o trvalo udržateľnom rozvoji (TUR).Zdalo sa, že ľudstvo konečne pochopilo, že úžasný technický pokrok, ktorý súčasná civilizácia dosiahla, nebezpečne predbehol mentálny vývoj ľudí a ľudia sa stali reálnou hrozbou pre zachovanie života na planéte Zem.

Môže nás napĺňať hrdosťou, že to bola zjednotená Európa, ktorá sa stala svetovým lídrom pri presadzovaní cieľov TUR a v priebehu nasledujúcich rokov prijala politiku TUR ako svoju horizontálnu prioritu. Slovenská republika sa svojim vstupom do únie k tejto priorite prihlásila. Ak však máme byť objektívni, tak aj po uplynutí štvrťstoročia musíme konštatovať, že sme stále iba na začiatku cesty. Napriek tomu, že Európsky parlament aj Európska komisia a tiež Národná rada a Vláda Slovenskej republiky prijali množstvo legislatívnych, administratívnych a riadiacich aktov, často aj na úkor konkurencie schopnosti vlastných ekonomických subjektov, skutočné uplatňovanie politiky TUR sme nedosiahli. Absolútne zásadná, systémová chyba nastala v tom, že sme začali stavať dom bez toho, aby sme mu postavili poriadne základy. Realizácia politiky TUR totiž nemôže byť zameraná iba na procesy. Jej rozhodujúcim článkom sú ľudia. Je nesporným faktom, že plnohodnotné uplatnenie politiky TUR je možné iba vtedy, ak pre ňu získame všeobecnú podporu. Práve to je najťažší a najdôležitejší krok. Vyžaduje si totiž zásadne zmeniť ľudské návyky a mentalitu. Vyžaduje si to aspoň sa pokúsiť otupiť chamtivosť, ktorá je stále najtypickejšou ľudskou vlastnosťou.

Začiatkom cesty pre uplatnenie princípov TUR sa preto nevyhnutne musí stať environmentálna výchova a vzdelávanie. Podľa Kaur & Mathur (2015) predstavuje Environmentálna výchova organizované úsilie učiť, ako funguje prírodné prostredie, a najmä, ako ľudia môžu manažovať svoje správanie a ekosystémy, aby mohli žiť udržateľne.

Keby sme začali realizovať deklaráciu OSN z Ria de Janeiro tak, že by sme ju najskôr efektívne zapracovali do systému vzdelávania, mohli sme mať dnes už novú generáciu ľudí. Či už bežných občanov, alebo tých ktorí riadia aj tie najdôležitejšie procesy, teda politikov, či manažérov.

Premárnili sme štvrťstoročie a naša Zem sa za ten čas závratne zmenila. Prebiehajúce zmeny sa stali súčasťou nášho každodenného života a my ich už ani nevnímame. Ospravedlňujeme drancovanie prírodných zdrojov a tvorbu dnes už nevyčísliteľného ekologického dlhu pomýlenými kritériami kvality života, alebo sa vzájomne klameme a presviedčame samých seba, že to nie je až také zlé. Lenže ono je to ešte horšie!

Voda je prostredie, kde možno veľmi názorne dokumentovať jednotlivé aspekty trvalej udržateľnosti. Práve preto sa pre projekt „Požičaná planéta“ (http://www.dive2000.eu/,2017) stala voda prostredím, dokumentovaním ktorého sa autori pokúšajú apelovať na zmenu ľudského správania. V duchu starej indiánskej múdrosti: „Našu planétu sme nezdedili od našich otcov, požičali sme si ju od našich detí“, sa snažia primäť divákov a čitateľov k zamysleniu sa nad cestou, ktorou dnes ľudstvo kráča a nad zodpovednosťou každého jedného človeka. Pretože nedá sa hneď zmeniť svet. Každý musí začať sám od seba.

Projekt Požičaná planéta

„Požičaná planéta“ je autorským projektom spoločnosti dive 2000 production, s.r.o., a scenáristu, režiséra a hlavného kameramana Jaroslava Blaška. Je vyústením dvadsať ročného dokumentovania vodných ekosystémov na Slovensku, ale tiež v mnohých svetových moriach. V priebehu tohto obdobia sa ich stav dramaticky zmenil, čo priviedlo autora k myšlienke poukázať pomocou konkrétnych príkladov na jednotlivé aspekty trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia. Tak vznikla myšlienka, pripraviť šestnásť 26 minútových dokumentov, štyri multimediálne diela a dva dlhometrážne záverečné dokumenty. Základným cieľom je priniesť svedectvo o tom, aká drastická a dramaticky rýchla je v skutočnosti deštrukcia ekosystémov vplyvom činnosti súčasnej ľudskej civilizácie. Od zrodu myšlienky realizovať projekt „Požičaná planéta“ je rozhodujúcim cieľom autora, aby prispeli k výchove a vzdelávaniu najmä mladej generácie, pretože dospel k poznaniu, že skutočné uplatnenie TUR je možné iba pri získaní všeobecnej podpory a to sa dá dosiahnuť iba podstatným posilnením environmentálnej výchovy ľudí.

Špecifiká projektu možno zhrnúť do niekoľkých základných princípov:

Komplexná učebná pomôcka pre primárne i sekundárne vzdelávanie

Hlavným výstupom projektu sú štyri multimediálne diela. Každé z diel pozostáva z publikácie a štyroch dokumentárnych filmov. Kým dokumentárne filmy nastoľujú niektorý z aspektov trvalej udržateľnosti, príbehy v knihe približujú realizáciu kľúčových scén, poodhaľujú atmosféru a podmienky ich vzniku a ďalej rozvíjajú tému. Školám a pedagógom sa tak ponúka moderná učebná pomôcka, ktorá nadväzuje na proces informatizácie škôl, umožňuje vo vzdelávacom procese využitie filmu v kombinácii s písaným textom a napomáha tak k reálnemu uplatneniu informačného systému v praxi. V záujme implementácie projektu do systému vzdelávania bol autorský tým rozšírený o pedagógov Univerzity Konštantina filozofa v Nitre, ktorí každé multimediálne dielo dopĺňajú o metodické pokyny pre učiteľov a pracovné listy pre žiakov.

Ďalší rozmer dielu pridáva využitie QR kódov, pomocou ktorých je kniha cez internet spojená s dátovým úložiskom a umožňuje prehrať zvolenú ukážku z filmov, alebo obrázok živočícha, či ďalšie informácie.
Jednotlivé multimediálne diela „Požičaná planéta I. – IV.“ sú koncipované tak, aby ich bolo možné uplatniť na jednotlivých stupňoch vzdelávania ako celok.

Napríklad „Požičaná planéta I.“ je zostavená pre využitie vo vzdelávaní na prvom stupni základných škôl atď. To však nevylučuje jej využitie aj pre druhý stupeň ZŠ, či na stredných školách.

Atraktívny obsah dokumentujúci krásy a problémy našej planéty

Testovanie projektu na základných školách potvrdilo, že výber prostredia a atraktívne živočíchy vyvolávajú záujem  mládeže a uľahčujú pochopenie tém. Dvadsaťšesť minútové  filmy sú primerane dlhé a dokážu udržať pozornosť mladých divákov a dostatočne rozvinúť tému. To spolu predurčuje projekt „Požičaná planéta“ k využitiu vo výchovno-vzdelávacom procese a ponúka učiteľom modernú multimediálnu učebnú pomôcku. To je aj jedným z rozhodujúcich cieľov projektu. Využiť ho vo vyučovacom procese od primárneho až po terciárne vzdelávanie, pri realizovaní environmentálnej výchovy a vzdelávania v zmysle TUR.

„Požičaná planéta“ vo svojom súhrne predstavuje komplexnú, modernú, učebnú pomôcku. Mohla by vyvstať otázka, či vodné prostredie morí a oceánov je vhodné pre vzdelávanie žiakov v stredoeurópskej krajine. Pri hľadaní odpovede je potrebné zdôrazniť, že už samotné scenáre filmov sú koncipované tak, aby pri poukazovaní na niektoré globálne problémy boli vytvárané väzby na príčiny ich vzniku a pomáhajú divákovi hľadať súvislosti a analogické javy v jeho okolí. Na viac, v každom zo štyroch multimediálnych diel je jeden film, ktorý je z prostredia Slovenska (Kráľovná Karpát, Na dno, Návrat k hodnotám, Vek smetí).

Všadeprítomné environmentálne posolstvo

Väčšinu našej planéty tvorí voda a práve voda nám dnes nastavuje zrkadlo.

Tieto fotografie zobrazujú to isté miesto. Koralovú homolu na útese Ras Mohammed v Červenom mori. Ich vznik delí pätnásť rokov. Tak krátka doba stačila na to, aby boli zničené útesy, ktoré na svoj vývoj potrebovali pätnásť tisíc rokov.
„Svet ticha“ sme našťastie ešte celkom neovládli, ale práve vodné ekosystémy obsiahnuté v dokumentárnych filmoch Požičanej planéty, nám v plnej nahote ukazujú, že spôsob, akým sme sa chopili myšlienky TUR nie je nič iné, iba pokrytectvo. Kým na súši sme sa aspoň ako tak naučili hospodáriť, svetové moria a oceány iba bohapusto drancujeme. Kým súš meníme tisíce rokov, zmeny vo vode prebiehajú v priebehu niekoľkých posledných desaťročí a my sme svedkami ohromujúcej a závratnou rýchlosťou prebiehajúcej deštrukcie. Deštrukcie, ktorá mení koralové útesy na bezduchú hŕbu vápenca, vodné ekosystémy a vodné živočíchy vymierajú doslova priamo pred našimi očami.

Kolíska života na planéte Zem začína pripomínať vyprahnutú púšť. Práve vo vode sa odrážajú všetky negatívne vplyvy ľudskej činnosti. Rýchly rast ľudskej populácie, ešte rýchlejší až závratný rast ľudskej spotreby a z toho vyplývajúce globálne zmeny, otepľovanie, okysľovanie, znečisťovanie, drancovanie, sú rozhodujúcou príčinou totálneho rozvratu ekosystémov. Filmy obsiahnuté v projekte Požičaná planéta prinášajú svedectvo o negatívnych vplyvoch ľudskej činnosti na prírodné prostredie reprezentované vodnými ekosystémami.

Široké využitie vo výchovno-vzdelávacom procese postavené na medzipredmetových vzťahoch

Použitie filmu vo vyučovacom procese sa spája s jednou obrovskou nevýhodou, kvôli ktorej sa filmy len veľmi ťažko stávajú efektívnym vyučovacím prostriedkom vo vyučovaní. Tou nevýhodou je skutočnosť, že pozeranie filmov za účelom vysvetľovania učiva je spojené s pasívnym prijímaním poznatkov, bez priamej spätnej väzby, či študenti sledujú obsah, či mu rozumejú, či niektoré časti netreba podrobnejšie vysvetliť a pod.

Z tohto dôvodu je projekt požičaná planéta súborom navzájom efektívne prepojených vyučovacích prostriedkov, ktoré aktivizujú vyučovací proces, z dokumentárnych filmov vyťažia maximum  a prispejú tým k zefektívneniu a k modernizácii vyučovacieho procesu.

Základom komplexného balíka vyučovacích prostriedkov je dokumentárny film, ktorý sa obsahovo dotýka rôznych environmentálnych, biologických a geografických tém, čím sa priamo ponúka ako učebná pomôcka pre výučbu predmetov Biológia a Geografia a pre realizáciu prierezových tém environmentálna a multikultúrna výchova. Metodické materiály sú tvorené súborom pracovných listov a aktivít, ktoré do vyučovacieho procesu integrujú ďalšie vyučovacie predmety ako matematika, cudzí jazyk, informatika či etická výchova.

Medzipredmetový charakter Požičanej planéty prepája konkrétne témy environmentálnej výchovy so vzdelávacími oblasťami čím vytvára široké možnosti jej použitia vo vyučovacom procese sekundárneho vzdelávania.

Metodické materiály postavené na rôznorodosti využívania vyučovacích metód

Pri tvorbe metodických materiálov, ktoré aktivizujú používanie dokumentárnych filmov vo vyučovacom procese, boli využité rôznorodé vyučovacie metódy podľa Maňáka a Šveca (2003): rozprávanie, vysvetľovanie, práca s textom, diskusia, skupinová práca, samostatná práca, práca s informačno-komunikačnými technológiami, didaktická hra, dramatizácia vo vyučovaní, individuálna práca žiakov, projektové vyučovanie a pod.

Metódy boli volené a použité účelovo aby:

  • zaktivizovali prácu žiakov pred samotným pozeraním dokumentu, počas jeho pozerania a aj po jeho pozretí;
  • upriamili pozornosť na kľúčové časti dokumentu, ktoré sa priamo dotýkajú cieľov environmentálnej výchovy a vzdelávacích štandardov vyučovacích predmetov;
  • detailne rozpracovali problematiku environmentálnej výchovy, vhodne ju implementovali do vyučovania a aplikovali ju na Slovensko, na naše životné prostredie, na jeho zákonitosti vzťahy a problémy;
  • podrobne a zaujímavo rozpracovali témy obsiahnuté v dokumentoch, ktoré sa priamo dotýkajú preberaného učiva vybraných predmetov s dôrazom na riešenie medzipredmetových vzťahov;
  • vysvetlili časti, ktorých obsah síce nekorešponduje so vzdelávacími štandardmi predmetov toho ročníka, pre ktorý je určený, ale je nevyhnutný pre celkové pochopenie obsahu filmu a jeho myšlienok. Napríklad primerané predstavenie krajín v ktorých sa filmy odohrávajú a ich lokalizácia na mape;
  • mohli byť použité v balíku ako ucelené vzdelávacie programy, nakoľko sú navrhované tak, aby na seba logicky nadväzovali a postupne dávkovali obsah vzdelávania, ale aj jednotlivo ako samostatne použiteľné aktivity;
  • sa stali súčasťou obsahu vzdelávania okrem vedomostí, zručností, návykov a postoje aj mäkké zručnosti ako sú  komunikácia, zodpovednosť, tímová práca, pracovná etika (Robles, 2012).

 
Rozhodujúcim kritériom je zaujať všetky vekové kategórie mladých divákov a to sa tvorcom využitím atraktívneho vodného prostredia a živočíchov podarilo. Svedčí o tom skutočnosť že každý z doteraz dokončených filmov získal ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch vrátane ceny Grand Prix. Pre tvorcov je však oveľa dôležitejšie, s akým záujmom sa projekt stretáva pri testovaní na základných školách. Projekt vyvolal záujem u žiakov a veľkú podporu u pedagógov.

Dnes už nestačí, aby sme naše deti učili triediť odpad. V súčasnom globalizovanom svete je nesmierne dôležité, aby ľudia chápali, že dôsledky  rozmachu konzumnej spoločnosti sú globálne a nemôžeme dopustiť, aby sa stratila úloha a zodpovednosť jednotlivca. Potrebujeme naučiť ľudí, že slovné spojenie globálny problém nás nezbavuje individuálnej zodpovednosti. Každý z nás musí chápať, že v miliardách ton odpadu, ktorými zamorujeme životné prostredie je aj PET fľaša, či plastová taška, ktorú použil každý jeden z nás. Že nie je jedno, čo a v akom množstve spotrebovávame. Nejedná sa pri tom iba o elektroniku, automobily, či šatstvo. Ročne končí v odpade 178 kilogramov potravín na jedného obyvateľa Slovenska.

Práve preto bytostne potrebujeme skvalitniť environmentálnu výchovu. Ľudia sa musia naučiť odolávať tlaku konzumu. Musia byť pripravení odolať pôsobeniu reklamných mágov, rozpoznať klamlivú reklamu a odmietnuť bezbrehú spotrebu vecí, ktoré sú nám často nanič. Musíme zastaviť odcudzovanie sa ľudí prírode. Prírodu nemôžeme vnímať iba ako zdroj surovín pre rast našej spotreby. Je našou povinnosťou, viesť mladých ľudí tak, aby nadobudli úctu k prírode a jej ochranu chápali ako svoju najdôležitejšiu prioritu. Potrebujeme vychovať novú generáciu štátnikov. Zodpovedných, charakterných a pevných v postojoch, ktorí odolajú tlaku ekonomických gigantov a TUR a mier budú ich najvyššie priority.

Sú to veľmi náročné úlohy a preto je akákoľvek diskusia o reforme školstva, bez seriózne rozpracovaných téz environmentálnej výchovy, bez zavedenia environmentálnej výchovy ako rozhodujúceho článku moderného výchovno-vzdelávacie procesu, s váhou minimálne na úrovni materinského jazyka, či matematiky, iba prázdnym mlátením slamy.
Každá ľudská civilizácia sa vo svojom vývoji ocitla v krízovom bode a nepochopenie, alebo ignorovanie reality vždy viedlo ku kolapsu. Aj naša civilizácia je dnes v takom bode. Na rozdiel od starých civilizácií, my už nie sme civilizáciou lokálnou. Globalizácia znamená nielen to, že ovplyvňujeme dianie na celej Zemi, ale aj to, že negatívne dôsledky pôsobenia našej civilizácie majú vplyv na celú planétu. Dnes už nestačí rozhodnutie nejakého absulútneho panovníka.

V dnešnej spoločnosti je dôležité rozhodnutie každého jednotlivca. Musíme konečne pochopiť, že kľúčovým prvkom rozvoja našej civilizácie nie je stále rýchlejšie tempo rastu spotreby, ale humanizácia spoločnosti, rozvoj vzdelanosti, dôraz na skutočné hodnoty a predovšetkým ochrana života a to nie len života ľudského. Pochopenie smerovania našej civilizácie zákonite prináša poznanie, že vo výchove a vzdelávaní musí byť na prvom mieste environmentálna výchova.
Prežitie ľudstva, zachovanie všetkých súčasných foriem života na planéte Zem, teda naplnenie myšlienok TUR je v prvom rade závislé od toho, že sa ochrana prírody stane rozhodujúcim kritériom všetkého ľudského konania. To musíme učiť naše deti.

Práve to je ambíciu tvorcov projektu „Požičaná planéta“. Odovzdať dlhoročné skúsenosti z priameho kontaktu s divokou prírodou, odhaľovať negatívne dopady ľudskej činnosti, nastoľovať otázky a hľadať východiská a pomôcť ich uplatniť pri výchove a vzdelávaní.

Použitá literatúra:
Blaško, J., 2017. Požičaná planéta. http://www.dive2000.eu/
Kaur, S., & Mathur, A., 2015. Dimensions of Innovations in Education. New Delhi Publishers, ISBN, 1150807326, 240.
Rajakumar, M., & Selvaraj, A., 2017. Environmental Education Issues and Challenges. Lulu. Com.
Maňák, J.; Švec, V. Výukové metody. Brno: Paido, 2003. 223 s. ISBN 80-7315-039-5
Robles, M. M. 2012. Executive perceptions of the top 10 soft skills needed in today’s workplace. Business Communication Quarterly, 75(4), 453-465.

© 2011-2018 dive2000.eu - všetky práva vyhradené.