Nič nie je dôležitejšie - článok pre Naša škola

Dvadsať rokov dokumentujem vodné ekosystémy a zúfalo sledujem, ako sa menia. Je pravda, že sa mení celá Zem, ibaže zmeny na súši prebiehajú už celé tisícročia, stali sa samozrejmou súčasťou nášho života a my už nedokážeme, alebo skôr nechceme rozlíšiť, čo je ešte prijateľné a čo už ohrozuje zachovanie jednotlivých foriem  života. Vody sa vplyv našej civilizácie dotkol až v posledných desiatkach rokov. Dôsledky sú drastické a dramaticky rýchle.

Jedna z mojich prvých fotografií, ktorú som pod vodnou hladinou urobil pred dvadsiatimi rokmi, zachytáva útes na Ras Mohammed v Červenom mori. Na druhej je to isté miesto v súčasnosti. Navštívil som stovky potápačských lokalít a môžem zodpovedne povedať, že tieto obrázky sú pre vývoj vodných ekosystémov charakteristické. Nedokážem sa s tým vyrovnať. Voda je napriek všetkému jednou z posledných častí divokej prírody, ktorú sme ešte stále celkom neovládli. Pobyt v nej nám vracia zmysly, ktoré sme my „hypermarketoví“ ľudia už dávno stratili. Stačí jej prejaviť rešpekt a ona nás učí vnímať a rozumieť prírode a živočíchom. Práve strata kontaktu a odcudzenie sa ľudí prírode sú rozhodujúcimi dôvodmi, prečo nám je osud nášho životného prostredia stále viac ľahostajný. Príroda sa čím ďalej tým viac stáva pre nás iba zdrojom surovín na závratný rast našej spotreby.

Už viac ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi prijala OSN v Rio de Janeiro deklaráciu o tom, ako by mala naša civilizácia realizovať svoje ďalšie napredovanie. Nazvali sme to trvalo udržateľný rozvoj (TUR) a jeho základom je téza, že ochránime biodiverzitu našej planéty tak, aby sa zachovali všetky formy života aspoň v takom stave v akom sa nachádzajú v súčasnosti. Lídrom tohto snaženia sa stala zjednotená Európa a jej členské štáty, ktoré prijali TUR ako svoju horizontálnu prioritu. Po dvadsiatich piatich rokoch však môžeme iba konštatovať, že sme zlyhali. Pokúsili sme sa totiž realizovať TUR cez množstvo nariadení, bez dôrazu na to najdôležitejšie, výchovu a vzdelávanie. Bez získania všeobecnej podpory obyvateľstva sa idea TUR nedá naplniť. Dôsledkom je, že sa iba klameme a náš negatívny vplyv na prírodné ekosystémy sa neustále prehlbuje. Naša Zem sa za štvrťstoročie, ktoré uplynulo od konferencie v Riu, zásadne zmenila. Zaniklo obrovské množstvo prírodných ekosystémov, vyhynuli ďalšie živočíšne druhy a veľa ďalších sa stalo ohrozenými. Narastá znečistenie ovzdušia, vôd a okrem iného končí každý rok vo svetových oceánoch dvanásť miliónov ton plastov. Morské prúdy vytvárajú z ľudského odpadu nové kontinenty, ktoré sú už veľké ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko spolu. Naďalej príliš plytváme surovinovými zdrojmi, bezohľadne devastujeme biotopy a tvoríme obrovský ekologický dlh, ktorého rast už súčasná generácia nedokáže zastaviť. Táto úloha zostane na pleciach našich detí. My im už môžeme pomôcť iba tak, že im pomôžeme na túto úlohu sa pripraviť.

Je nesporné, že je to najdôležitejšia úloha našej civilizácie. Zabezpečiť svoj ďalší vývoj tak, aby bol trvalo udržateľný. Nejde totiž o to, vymyslieť stroje a navrhnúť procesy, ktoré nám pomôžu hospodáriť s odpadom, alebo vyčistia ovzdušie, či oceány. Tá úloha je oveľa ťažšia. Vyžaduje si vychovať novú generáciu ľudí. Múdrejších od nás, schopných ovládnuť svoju chamtivosť, ktorí si budú uvedomovať, že kvalita života sa nemeria nazhromaždenými hmotnými statkami, ale predovšetkým kvalitou životného prostredia. Ľudí, pre ktorých bude ochrana života a to nielen života ľudského, základom ich mentálnej výbavy. Aby sa nám to podarilo, musíme prekonať najväčší problém, ktorým je skutočnosť, že len veľmi málo ľudí rozumie tomu, čo je cieľom TUR a ešte menej vie, ako majú žiť svoj život tak, aby bol v súlade s TUR. TUR sa stal viac témou intelektuálnych debát, ako súčasťou a spôsobom života ľudí. Je to aj preto, že jeho princípy sú vysvetľované nezrozumiteľnou formou, bez väzby na reálny život a pre ľudí sa zdajú byť globálne dôsledky negatívneho vplyvu našej civilizácie na všetky formy života na Zemi neosobné, vzdialené a v drvivej väčšine si vôbec nepripúšťajú, že by sa na nich podieľali. Práve preto prijala OSN v septembri 2015 nový program „Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“, pri ktorom je jednou z rozhodujúcich priorít vzdelávanie.

Práve voda nás učí poznávať. Poskytuje nám nielen množstvo úchvatných zážitkov a unikátnych stretnutí, ale aj nesčíselné príbehy o nás ľuďoch. Podáva svedectvo o našej bezohľadnosti, chamtivosti a egoizme. Mojou úlohou je iba to všetko zachytiť kamerou a prepísať do podoby filmov a článkov. Tak vznikla „Požičaná planéta“. Jej základom je 16 dokumentárnych filmov s dĺžkou 26 minút a dva dlhometrážne dokumenty „Vek smetí“ a „5 minút do konca“, z ktorých sa každý zaoberá inou témou TUR. Hovoria o kvalite života, ochrane prírody, nadmernej spotrebe, zneužívaní technického pokroku, hospodárení s odpadmi, súžití ľudí a živočíchov, znečisťovaní, okysľovaní vôd a pod. ( viac na www.pozicanaplaneta.sk ).

Každý film dopĺňajú články o tom, ako film vznikal a približujú jeho hlavnú tému. Všetko s cieľom, aby bola téma podaná čo najzrozumiteľnejšie. „Požičaná planéta“ tak agreguje dokumentárny film, písaný text a prostredníctvom QR kódov aj informácie z internetu do multimediálneho diela a prináša zrozumiteľný pohľad na problematiku TUR. Pre využitie projektu pri napĺňaní cieľov programu Agenda 2030, má mimoriadny význam spolupráca s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a pedagógmi vybraných slovenských základných a stredných škôl, ktorí ku každej časti pripravia „Odbornú metodickú príručku pre pedagogickú prax“. Ku každej téme zobrazenej v príslušnom filme formulujú výchovné ciele, navrhujú vyučovacie metódy a postupy a zostavujú päť rôznych aktivít, ktoré môžu učitelia realizovať so žiakmi. Vďaka tomu hlbšie preniknú do témy, hľadajú analogické javy vo svojom reálnom živote, chápu väzbu medzi individuálnym správaním jednotlivca a lokálnymi i globálnymi dôsledkami na prírodné ekosystémy a formujú svoje postoje a konanie v súlade s TUR. „Požičaná planéta“ tak dúfam prispeje k aktívnej ochrane a tvorbe životného prostredia a rastu všeobecnej podpory TUR.  

Pri testovaní projektu na základných školách žiaci aj pedagógovia oceňovali atraktívne filmové scény a obdivovali živočíchov, ktorí neustále pútali ich pozornosť. Kvalitu dokumentárnych filmov dokladá aj skutočnosť, že získali množstvo ocenení na medzinárodných filmových festivaloch, vrátane ceny Grand prix. Prvých osem častí cyklu odvysielala RTVS a v priebehu krátkej doby ich dva krát reprízovala. Aktuálna situácia je taká, že máme hotových osem filmov a ku každému z nich minimálne tri príbehy, ktoré prepisujeme do podoby vhodnej pre I. a II. stupeň základných škôl. Pripravujeme „odborné metodické príručky pre pedagogickú prax“ a stále hľadáme ďalšie základné a stredné školy pre spoluprácu na celom území Slovenska.

Podporiť implementovanie projektu by mal aj cyklus televíznych diskusných relácií "Požičaná planéta, náš život na dlh", ktorých realizáciu sme navrhli RTVS. Cieľom je otvoriť tému TUR na celospoločenskej úrovni, podporiť snahu o získanie všeobecnej podpory pre TUR, vzdelávať pedagógov a ukázať, ako sa dá zrozumiteľnou a pútavou formou realizovať výchova k TUR a vyvolať záujem žiakov a študentov o problematiku a jednotlivé témy TUR.

Požičaná planéta je unikátny, slovenský autorský projekt, ktorý má ambíciu prispieť k posilneniu environmentálneho cítenia a hľadaniu takého spôsobu života, ktorý bude v súlade s TUR. Dúfam, že sa stane malým príspevkom našej krajiny k celoeurópskej a celosvetovej snahe o TUR. Musíme si totiž uvedomiť, že opakujeme rovnaké chyby, aké urobili mnohé civilizácie pred nami. Lenže súčasná ľudská civilizácia už nie je iba lokálnym panstvom. Vplyvom globalizácie ovládla celú planétu a jej zánik môže mať katastrofálny dopad na existenciu ľudstva. Na to musíme pripraviť naše deti. Nie preto, aby menili svet, ale v prvom rade preto, aby zmenili samých seba.

Jaroslav Blaško

 

© 2011-2018 dive2000.eu - všetky práva vyhradené.