Vek smetí

Novodobý mor odpadu sa šíri celou planétou a zahŕňa v sebe hneď niekoľko aspektov trvalo udržateľného rozvoja ...

Jedným z kľúčových aspektov trvalo udržateľného rozvoja sa stáva to, ako sa ľudstvo dokáže vyrovnať s odpadom. Rýchly rast ľudskej populácie a ešte prudší rast spotreby totiž so sebou prinášajú novodobý fenomén, zasahujúci celú planétu. Obrovské a zatiaľ stále nezvládnuteľné množstvo odpadu. Je to dôsledok neúprosných zákonov dopytu a ponuky a rozmachu konzumnej spoločnosti, ktoré ovládli dianie na Zemi. Výrobcom nejde iba o to, aby priniesli na trh čo najvýhodnejší produkt, ale ešte dôležitejšie pre nich je, nájsť spôsob, ako produkty čo najlacnejšie sprístupniť miliónom, či už skôr miliardám, spotrebiteľov.

Výsledkom technického pokroku nie sú iba nové výrobky, ale rovnako dôležitým sa stáva aj obal. Pre výrobcov a distributérov je najjednoduchším riešením obal na jedno použitie, ktoré umožnili nové technológie výroby plastov. Polyetylén, polystyrén, polypropylén, polyetyléntereftalát a mnohé ďalšie, sa prudko presadili nielen ako obalové materiály, ale ich nesporné ekonomické výhody úspešne vytláčajú tradičné materiály ako sklo, drevo, či kovy vo všetkých výrobných odvetviach. Problémom však je, že čas rozkladu týchto látok v prírode, je na rozdiel od materiálov ktoré nahrádzajú, mnohonásobne vyšší a dosahuje 500 až 1000 rokov.

Bohužiaľ tento argument nijako neovplyvňuje rozhodovacie procesy o ich masovom využití. Pri rozhodovaní o plošnom používaní nových materiálov ide v prvom rade o zlacnenie výrobkov, alebo výrazné zjednodušenie distribúcie, čo následne umožňuje niekoľko násobne zvýšenie výroby. Typickým príkladom je nárast predaja minerálnych vôd a rôznych sladených nápojov po tom, ako fľaše z PET takmer úplne vytlačili z trhu tradičné sklenené fľaše. Dokonca zásadne stúpol ich predaj aj tam, kde je dostatok prístupnej pitnej vody. Plastové obaly pomohli výrobcom a distributérom zmeniť návyky ľudí a následne znásobiť zisky. Podobne pri predaji potravinových polotovarov a hotových výrobkov a do rovnakej kategórie môžeme tiež zaradiť používanie tašiek z plastov v obchodných sieťach. Výrobcovia aj distribútori využívajú skutočnosť, že legislatívne úpravy zďaleka nestíhajú reagovať na zmeny technologických procesov a nedokážu eliminovať ich negatívne dôsledky, alebo legislatívu nehanebne obchádzajú.

Je nesčíselné množstvo ďalších príkladov vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti, kde nové materiály nahradili pôvodné a prispeli k rozmachu konzumu. Závratná rýchlosť, akou sa dnes doslova ženie technický pokrok, prispieva k tomu, že výrobcovia neustále prichádzajú na trh s novými modelmi produktov. Je verejným tajomstvom, že najmä výrobcovia elektronických prístrojov často používajú nekalé praktiky a montujú do svojich výrobkov súčiastky, ktoré po vypršaní záručnej lehoty znefunkčnia celý výrobok. (Tento „princíp plánovaného zastarávania produktov“, ako prvá realizovala asociácia výrobcov žiaroviek.) Dôsledkom je, že sa neustále skracuje čas, počas ktorého sú produkty reálne používané, čo na druhej strane geometrickým radom znásobuje hromadenie odpadu.

Ďalším zdrojom odpadu je obrovské plytvanie. Ľudia zďaleka nespotrebujú všetko, čo nakúpia. Je paradoxom súčasnej reality a veľkou hanbou našej civilizácie zároveň, že kým veľká časť ľudskej populácie trpí hladom, tak iná časť má problémy s odpadkami potravín, ktoré nestihne spotrebovať. Len na Slovensku končí v kontajneroch ročne jeden milión ton potravín, čo predstavuje na jedného obyvateľa cca 179 kilogramov. V Európe je to celkom 88 miliónov ton, čo predstavuje priemer 173 kilogramov na osobu. Týmto smutným štatistikám kraľujú USA, kde končí v odpade 60 miliónov ton potravín, čo predstavuje viac ako 30 percent ich výroby a 185 kilogramov na osobu ročne. Nesporne veľkú zodpovednosť za daný stav má reklama. Umenie reklamy dosiahlo tak sofistikovanú úroveň, že spôsobuje novodobú závislosť. Ľudia sú prostredníctvom reklamy neustále a zo všetkých strán, z televízie, internetu a sociálnych sietí, časopisov, reklamných tabúľ v mestách a v okolí ciest, konfrontovaní s ponukou rôznych produktov, často klamlivou, alebo útočiacou na podprahové myslenie. Výsledkom je, že podliehajú jej tlaku a kupujú aj to, čo nepotrebujú. Alebo ich mágovia reklamy presvedčia, že nevyhnutne potrebujú nový model oblečenia, auta, mobilného telefónu, či množstva iných spotrebných predmetov a tak zbytočne vymieňajú dobré, funkčné veci. Aj to výrazne prispievajú k tomu, že neustále rastie masa odpadu.

Bolo by naivné viniť zo súčasného stavu technický a technologický pokrok, či iba výrobcov a obchodné siete. Ťažiskový problém je aj v tomto prípade skutočnosť, že mentálny vývoj ľudí zásadne zaostáva za ľudským technickým pokrokom. Spoločným menovateľom rozhodujúcich príčin priam závratného zamorenia planéty odpadkami sú najtypickejšie ľudské vlastnosti - chamtivosť a egoizmus. Chamtivosť výrobcov a distributérov po stále väčšom zisku a chamtivosť spotrebiteľov, prejavujúca sa snahou za každú cenu vyniknúť nad tými druhými.

Fetiš konzumu a úplne pomýlené chápanie kvality života, preniká aj na tie najodľahlejšie miesta planéty. Spôsob, akým sa tak deje je jasným dôkazom toho, že nejde o to priniesť so sebou pokrok. Nové trhy sú zaplavované výrobkami bez toho, aby boli uplatňované už všeobecne známe a technologicky zvládnuté opatrenia na eliminovanie dôsledkov. Ide o jasnú snahu bezohľadne znásobiť zisk. Bez príslušných krokov vo vzdelávaní a bez investícií do opatrení ako sú zber, triedenie, či recyklácia odpadu. Následne sú aj miesta, ktoré sme ešte donedávna nazývali pozemskými rajmi zaplavené odpadkami. Je veľmi smutný pohľad na doslova hrubými vrstvami odpadkov zanešvárené palmové porasty, či porasty mangrovníkov na ostrovoch v Indonézii, Filipínach, Thajsku, či v ostatných ostrovných krajinách.. Rovnako tak na haldy plastov unášané prúdmi v pobrežných vodách týchto ostrovov.

Typickým príkladom je Indonézske Komodo a okolité ostrovy. Je to miesto výskytu Varanov komodských, živočíchov, ktoré boli vyhlásení za jeden z novodobých siedmych divov sveta. Mohli by sme polemizovať, či si skôr ten titul nezaslúžia ostrovania, ktorí nechali tieto predhistorické živočíchy prežiť až do dnešných čias, ale každopádne by mal byť tento národný park výstavným miestom našej planéty. Realita je ale taká, že miestne nádherná pláže sú doslova posiate odpadom. Nemusíme však chodiť až tak ďaleko. Aj u nás na Slovensku, v srdci civilizovanej Európy, stihol rovnaký osud mnohé z našich prírodných skvostov. A opäť je to voda, ktorá nám veľmi názorne ukazuje, ako barbarsky sa správame. Z Tatranských plies každoročne potápači vyzdvihnú stovky kilogramov odpadu. Rieky, či vodné nádrže, ako napríklad Ružín, sú každoročne pokryté obrovskými ostrovmi odpadkov, ktoré do nich spláchnu dažde z nelegálnych skládok. A nielen to. Vody sú čím ďalej tým viac zamorené ťažkými kovmi a mikročasticami odpadu.

Tak ako vody riek končia vo svetových oceánoch, tak končí napokon aj odpad. Je priam zúfalým dôsledkom našej súčasnej existencie, že na našej planéte vznikajú nové ostrovy, či skôr nové kontinenty z odpadkov, ktoré sústreďujú morské prúdy. Sú obrovské! Rozlohou väčšie ako Francúzsko a stále rastú. Sú popri zničených koralových útesoch a vyklčovaných dažďových pralesoch jedným z najväčších dôkazov ľudského cynizmu a ľudskej deštrukcie a rozvratu podstaty života.

Môžeme už iba dúfať, že je ešte čas, aby sme dokázali negatívny vývoj zvrátiť. Že ešte máme nádej vychovať novú generáciu ľudí, ktorých naučíme nielen to, že odpad musíme triediť a recyklovať, aby sme aspoň obmedzili drancovanie prírodných zdrojov. Ale že ich naučíme aj to, že nie je jedno čo a ako spotrebovávame. Že si ľudia začnú uvedomovať svoju zodpovednosť za vlastnú spotrebu. Že ich naučíme, ako odolávať reklame a vlastnej chamtivosti.

V súčasnom globalizovanom svete je nesmierne dôležité, aby ľudia chápali, že dôsledky rozmachu konzumnej spoločnosti sú síce globálne, ale nemôžeme dopustiť, aby sa stratila úloha a zodpovednosť jednotlivca.

Potrebujeme naučiť ľudí, že slovné spojenie globálny problém nás nezbavuje individuálnej zodpovednosti. Každý z nás musí chápať, že v miliardách ton odpadu, ktorými zamorujeme životné prostredie je aj PET fľaša, či plastová taška, ktorú použil každý jeden z nás.

 

© 2011-2018 dive2000.eu - všetky práva vyhradené.